Katarína Révayová
Stopka 100 m pod vrcholom
Ako som sa opäť v horách ocitla a hoci sme neboli na vrchole hory, výlet v žiadnom prípade nevyšiel nadarmo. A šťastie nám v konečnom dôsledku prialo.
Zoznam autorových rubrík: na fotkách, na divadle, na horách, na cestách, na spoločnosti, na knihách, na prácach, na súkromí
Ako som sa opäť v horách ocitla a hoci sme neboli na vrchole hory, výlet v žiadnom prípade nevyšiel nadarmo. A šťastie nám v konečnom dôsledku prialo.
Ako by sme mohli definovať šťastie? Je šťastím vyhrať milión? Je šťastie mať po svojom boku ideál? Nie je lepšie o tom všetkom iba snívať? Po odpovede a možno aj po čosi ďalšie a dôležitejšie si prídite na predstavenie najnovšej hry Radošinského naivného divadla s názvom Nesladím. [slovom aj obrazom]
Štyri dni. Toľko a nie viac sme mali na Berlín. Stačilo? Isteže nie. Oplatilo sa? Jasné, že áno.Pozývam vás do Berlína. Do mesta, ktoré bez ostychu nazvem slobodným. Avšak nie pre toto, alebo hento, ale pre pocit, ktorý vo mne atmosféra vyvolala a čo je lepšie, aj ponechala. Možno tento článok bude vyzerať ako PR... uvedomujem si, že som tam bola príliš krátko, aby som mohla robiť závery, ale pomôžem si? :)
zopár fotografií z nedeľnej výstavy psov v Nitre. Boli všelijaké, veľké, malé, chlpaté, "nahaté", usmiate, prispaté... Jedno však mali spoločné, veľmi ich ľúbili ich majitelia. A na "tajňáša" aj ja.
A nielen to!Ľahúčko sa vznáša nad pokožkou a uvoľňuje človečinu s trpkou príchuťou reality. Zanesené póry uvoľňuje smiechom a s pocitom pravdy očisťuje a rozjasňuje "pleť".Inscenácia Mám okno je 51. v poradí z pera Stanislava Štepku a je jednou z hier, kde je v strede záujmu rodina. Jej vôňa a smrad, jej pýcha a pád...Slovom aj obrazom...
Síce služobne, ale vypadla som mimo mesta. Do Badína pri Banskej Bystrici. Počasie vymaľovalo nádherné obrazy tejto veľmi milej časti sveta. Poďte sa pokochať.
Ani rozvarené, ani pritvrdé. Také akurát sa podarilo navariť.Som veľmi rada, že po takmer dvojdňovej dileme, ísť, či neísť, som ochutnala túto pochúťku. So všetkými surovinami, korením a dobrým vínom mám opäť o pár spomienok a o pár priateľov viac. A o to predsa ide.
Dostala som príležitosť sedieť, počúvať a vidieť ako sa robí divadlo. Hoci nejde o profesionálny súbor, zážitok z neho spracovávam už týždeň. Ak pospájam túžbu, chuť a radosť z toho, čo vzniká, dostanem obrovské klbko energie, ktoré si omotá každého, kto sa aspoň jedným okom pozerá hoci aj cez kľúčovú dierku. A závidí. A chce byť v tom. Prinášam vám zopár fotografií, zopár slov, pocitov a postrehov z príjemného stretnutia v Radošine, kde ochotnícky súbor Hlavina pod režisérskymi krídlami Stanislava Štepku skúša hru Kino Pokrok.
slová. obyčajné slová. no keď sú spracované Vladom Jančekom, začína to byť až nehorázne zaujímavé. verejne sa priznávam, že som sa stala fanynkou Vlada Jančeka.včera krstil srandou prepchatú malú, milú a prekrásne ilustrovanú knižku s názvom Kocúrov. poďte si pozrieť ako a o čom to bolo...
predstavte si svet, kde je taká tma, že neviete, kde je sever. predstavte si svet, ktorý vás opája romantikou, vonia drevom a voda zurčiaca povedľa chyže vás upokojuje a tíši. tento svet je v kvačianskej doline, kde sa história opakuje, kde platia iba prírodné zákony a ctia sa tu hodnoty ozaj hodnotné. tie ľudské. a tak... rozhodla som sa priniesť vám kúsok sveta z Oblazov, kde sa dalo dýchať a nadýchnuť sa.
Tento boj nemá ani víťaza, ani porazeného. Obete na životoch zhruba 50:0. Zranení 0:1.
obklopené úrodnou krajinou Hané sme našli Olomouc ... alebo pekné, útulné a živé miesto na zemi a čo všetko sa v ňom dá nájsť. Stačí pozerať :)
V nedeľu sme sa vybrali smerom na Plavecký Mikuláš. Po žltej značke sa vypachtili na miesto, kde aj vrany ostávajú stáť s otvorenými zobákmi. stáli sme, sedeli, ležali aj my, samozrejme s otvorenými zobákmi. Tak sa pridajte, či už ležíte, alebo sedíte :)
Krstom prešla útla zbierka básní od Márie Ferenčuhovej. Boli sme s objektívom pri tom. Nech sa páči, nakuknite do atmosféry.
prinášam obrazové pozdravy z Tatier. je tam ešte parádna zima.
predĺžené dni ovplyvnené nepriaznivým počasím v súradniciach tatier. ale najmä o tom, čo sa dá vidieť, hoci nevidieť...
geografickým názvom určiť miesto, ktoré mám najradšej si netrúfam. Ani by som nevedela. no určiť miesto, ktoré patrí k mojim najobľúbenejším srdcovo-cievnym prírastkom sa dá veľmi ľahko. je to všade tam, kde počuť šuchot nôh, cítiť šťastie a pritom všetkom snívať...
Zbadala som sa. Permanentné jojkanie ohľadom preplneného brucha som nahradila fučaním po chodníkoch pod Zoborom. S foťákom sa mi dnes behalo horšie, aj som vyzerala ako keby ma poľovník postrelil, ale stálo to zato. Toť výsledok.